Mala som zvláštny prípad. So súhlasom klientky uverejňujem jej príbeh, samozrejme, meno je zmenené. Takže, hovorme pani, ktorá za mnou prišla s tým, že sa skomplikovali vzťahy v rodine, napríklad Tereza.
Tereza bola celá nešťastná z toho, že sa na ňu súrodenci – staršia sestra a brat pohnevali a nechcú s ňou mať nič spoločné. „Viete, človek by si myslel, že keď ťaháme na sedemdesiatku a sestra na osemdesiatku, že už budeme mať všetci dosť rozumu, ale mýlila som sa,“ povzdychla si. „Najprv sa na mňa pohnevala sestra a potom aj brat. A s nimi aj ich deti a manželia,“ pokračovala. „Celý život ma brali, akoby som bola menejcenná,“ dokončila so slzami v očiach.
„Prečo vás tak brali?“ nedalo mi.
„Lebo som od nich mladšia. O osem rokov od brata a sedem od sestry.“ Zamyslela sa. Nechala som ju v jej tichu, pretože niekedy sa nám lepšie premýšľa v spoločnosti človeka, ktorý nám dáva svoj čas, porozumenie a súcit. O to sa vždy snažím – dať klientovi presne toto, aby vedel a cítil, že vo svojej bolesti a problémoch nie je sám, že je tu niekto, kto mu chce a môže pomôcť. Paradoxom je, že ak je človek sám, ťažšie sa sústreďuje na to, čo ho trápi, myšlienky sa zatúlajú a je ťažké vojsť do problému a pochopiť ho. Na druhej strane vieme, že pochopenie problému problém nerieši. Problém treba spracovať a aj keď je to frekventovaný termín, to, ako ho treba spracovať už rieši málokto. Techniky EFT sú práve tým nástrojom, ktorý veci „dokončí“.
Vráťme sa k pani Terézii. Museli sme niekde začať a ja som intuitívne cítila, že pod týmto problémom je ďalší, ktorý musíme vyriešiť ako prvý.
„Vidím, že máte krížik na retiazke,“ oslovila som ju, „skúšali ste sa za súrodencov modliť?“ Vyšiel z nej hlboký boľavý povzdych.
„Viete, ja sa až hanbím to vysloviť,“ sklopila oči, „ale ja sa už ani nejako nevládzem za nich modliť. Robila som to roky, ale po posledných udalostiach sa so mnou niečo udialo a nemôžem.“ Hneď som na to nadviazala otázkou:
„A keby ste mohli, urobili by ste to?“ Znova povzdych a sklopené oči.
„Viete, keď tu tak sedím a mám možnosť premýšľať a priznať si pravdu, cítim, že ja...,“ zadrhol sa jej hlas, „akoby som ani nechcela, aby som vládala. Asi to nedáva zmysel.“
Mýlila sa, dávalo to veľký zmysel. Stretávam sa s tým pomerne často. Napríklad niekto potrebuje zmeniť životný štýl, pretože pribral. Zároveň prešiel na sedavý spôsob života, takže je jasné, že okrem zmeny stravy potrebuje aspoň trochu pohybu. Ibaže jemu sa nechce hýbať. A nechce, aby sa mu chcelo. Chápete?
„Dáva mi to zmysel,“ odvetila som jej, „a s tým môžeme hneď aj začať poťukávať.“ Prekvapene sa na mňa pozrela a v očiach mala očakávanie. To je vždy dobré znamenie, keď je klient prístupný zmene. Keď nie je, preťukáme to.
Prisunula som si k Terézii stoličku tak, aby som na ňu dočiahla, chytili som ju za ruku a začali sme samotné EFT.
Prvá vodiaca veta bola: „Hoci nechcem, aby som sa vládala za brata a sestru modliť, aj tak sa s láskou a úplne prijímam.“ Tri razy sme ju zopakovali a súčasne som jej ťukala na tzv. karate bod. Za tým prišlo tzv. kolečko s vetou: „Nechce sa mi vládať za nich modliť.“ Potom: „Nechce sa mi vládať za tých dvoch modliť.“ Dokonca prešla sama od seba na verziu „Nechce sa mi chcieť modliť za tých dvoch zradcov.“ Nasledovali aj ostrejšie slová, akoby sa čosi v Terézii otváralo, niečo, čo celé roky a desaťročia ignorovala.
Po troch kolách a urputnom zívaní sa upokojila a vyhlásila, že je pripravená sa za rodinu modliť. Takže prvý krok sme mali za sebou.
„Aké pocity máte voči súrodencom?“ Opýtala som sa.
„Hnev. Cítim obrovský hnev. A nielen na nich, ale aj na rodičov, že mi neverili a ignorovali, čo mi tí dvaja celý život robili.“
Postupne sme prechádzali a ťukali jednotlivé témy: hnev na súrodencov, hnev na rodičov, pocit krivdy, bolesť z toho, čo sa jej dialo, hnev na seba, že im to dovolila... až kým sa celkom uvoľnila.
Mám pocit, že zo mňa spadlo obrovské bremeno,“ usmievala sa. „Doteraz som ani netušila, že niečo tak nesiem na sebe.“
To je taktiež častý sprievodný zážitok: pocit, že sme sa oslobodili od niečo, čo sme doposiaľ ani nepovažovali za niečo navyše, pretože sa to v priebehu rokov stalo súčasťou nás samých. Avšak ten pocit, keď „to“ zložíme, tá sloboda a ľahkosť je neskutočná!
S Teréziou sme sa rozlúčili silným objatím a dohodli sme sa ešte na dvoch sedeniach. Vyprevadila som ju so slovami, ktorými vyprevádzam všetkých klientov:
"Počas najbližších dní sa budete ďalej hojiť. Je dosť možné, že vám na myseľ prídu ďalšie veci, ktorým sa treba povenovať. Pozorujte sa, ale nie veľmi. Len tak, akoby zo zákulisia. A všetko, čo vám napadne, si zapíšte a spolu to preťukáme.“
Po našom druhom sedení sa jej ozvala sestra. Sama od seba. Boli si spolu sadnúť na kávu a prebrali nejaké veci, vyjasnili nedorozumenia.
Pravda je, že aj keď je človek akoby „obeťou“ okolností či iných ľudí, sám má možnosť sa z tejto role dostať a rozviazať putá. A ak sa z role obete vymotá, už pre neho tí, ktorí mu ubližovali a ktorých považoval za utláčateľov, nie sú utláčateľmi, lebo on už nie je obeť. A ich postoj voči nemu sa zmení, aj keď sa to celé deje v podvedomí, v inej, očiam neviditeľnej rovine. Zmenou nášho postoja meníme aj svoju rolu v situácii a tiež rolu „tých druhých“.
Želám Vám pokoj, radosť a lásku a teším sa na stretnutie pri EFT.
"Ak niečo necháme ísť, dáva nám to slobodu a sloboda je jedinou podmienkou, ako byť šťastný. Ak vo svojom srdci stále na niečom lipneme – na hneve, úzkosti alebo majetku – nemôžeme byť slobodní."
Thich Nhat Hanh