Klientka - 42 rokov, dve deti (12, 9) prišla na terapiu EFT s tým, že "ju v práci ničia kolegyne".
Z úvodného rozhovoru vyplynulo, že ju šéf chcel povýšiť. Návrh na povýšenie odmietla, pretože sa obávala, že by prácu naviac časovo nezvládla (bolo potrebné občas cestovať aj na viac ako jeden deň) a zanedbávala by rodinu a deti.
V kolegyniach to ale spustilo vlnu žiarlivosti, čo sa prejavilo silným a doslova nechutným mobbingom. Kolegyne sa neštítili ju dokonca očierňovať pred šéfom, ktorý jej len nedávno ponúkol povýšenie. Samozrejme, zo strany klientky bola snaha dať veci a vzťahy do poriadku - snažila sa s kolegyňami zblížiť, pozývala ich na kávu, kupovala zákusky, malé darčeky, ale nič nepomáhalo.
„Všetko, čo ste kedy chceli, je na druhej strane strachu.“ George Addair
Napokon jej došlo, že by mala odísť, že ju to ničí a vyčerpáva, cítila sa trápne, že sa im snažila vnútiť do priazne, ale mala strach, či si nájde prácu, ktorá by ju bavila. Osobne som na nej spozorovala aj počiatočné štádium sebapodhodnocovania, hľadania viny v sebe, čo sa stáva obetiam mobbingu či manipulácie.
Bolo zrejmé, že sa potrebuje zbaviť strachu. V podstate sme odťukávali problém:
-
mám strach odísť
-
silný strach, čo so mnou bude
-
strach, že sa mi situácia zopakuje aj v inej firme
-
strach, čo povie môj manžel - tu sme však veľmi rýchlo prešli k pravde, že jej manžel ju na odchod z firmy nahováral a dával jej možnosť, aby ostala doma, kým sa zotaví z prežitej traumy, alebo jej ponúkol možnosť zamestnať sa vo forme, ktorú vlastnil so svojím spoločníkom.
Keď som sa klientky opýtala, prečo tak neurobila hneď, keď jej to manžel navrhol. vysvetľovala, že ju ten strach a stres v práci tak "valcoval", že všetko, čo by jej pomohlo situáciu zmeniť, akoby ani nevnímala. Akoby "bola za sklenenou stenou".
Samozrejme, preťukali sme všetky negatívne pocity:
-
stres
-
hanba, že sa jej to dialo
-
zlosť na kolegyne (k tomu dodám, že ak klient postúpi do štádia, že sa z pasívnej obete stane človekom, ktorý cíti zlosť, je to dobré. Zlosť je už totiž aktívna emócia, ale nesmie prerásť do dlhodobého hnevu. Nazlostiť sa je prirodzene ľudské, hnev je škodlivý a nebezpečný - a samozrejme, dá sa odťukať.)