Aj by ste chceli na neho/ na ňu prestať myslieť, alebo by ste sa už nechceli vracať k tomu, čo sa stalo a čo vás tak rozrušilo – vzbudilo hnev, strach, žiarlivosť, poníženie…? To je ako nemyslieť na ružového slona: čím viac sa snažíte na ružového slona nemyslieť, tým viac ho máte pre „očami“ – vo svojej hlave, mysli, pred vnútorným zrakom. Nedá sa na niečo totiž zámerne nemyslieť.
"Naša najväčšia radosť a najväčšia bolesť prichádzajú v našich vzťahoch s ostatnými."
Stephen R. Covey
Tak o čo ide a čo s tým?
Ak v nás nejaká udalosť zanechala svoju emočnú stopu a ak tá udalosť a teda aj tá stopa boli negatívne, je samozrejmé, že sa toho chceme zbaviť. Nemyslieť na to, neriešiť to, necítiť tú bolesť či inú zlú emóciu. Ak sme zažili niečo pekné, čo v nás vzbudzuje milé spomienky, to je už iná káva – to si, samozrejme, chceme nechať. My však hovoríme o zážitkoch a udalostiach, či ľuďoch, ktoré či ktorí v nás vzbudzujú niečo, čo nás boli a trápi.
Môžu nastať dva prípady: kedy sa ubolený/á chce zbaviť bolesti alebo, druhý prípad, keď sa nechce. Pýtate sa, kto by bol taký hlúpy alebo doslova citový masochista, že by sa nechcel zbaviť bolesti? No, divili by ste sa, ako často sa to stáva.
Takže, poporiadku:
1. Ak sa niekto chce bolesti zbaviť, ale nedarí sa mu to, snaží sa a postupne si nájde spôsob – vyhýba sa situáciám či ľuďom, ktoré mu škodia, prípadne príde na terapiu – povedzme aj ku mne na EFT :-).
2. V druhom prípade už hovoríme o závislosti na emócii – presnejšie - na negatívnej. Uvediem príklad: Janko ublížil Marienke tak, že ju oklamal, podviedol a opustil. Marienka sa hnevá, bolí ju to, žiarli, trápi sa. Chce vrátiť čas a niečo zmeniť, aby k udalosti nedošlo. Hnevá sa na Janka, hnevá sa však aj sama na seba, že to dopustila a túži po jedinom, aby bolo všetko tak, ako „pred tým“. My s odstupu vieme, že je to nemožné. Ibaže Marienka to nechce vedieť, pretože sa zacyklila vo svojom kruhu negatívnych emócií. Stala sa akoby závislou na svojom nešťastí. Baví ju nadávať na Janka, hovoriť o ňom, sťažovať sa naňho, donekonečna opisovať, čo jej urobil a ako sa cíti. My ju neodsudzujeme, veď kto z nás sa neocitol v takejto situácii. Je však dôležité, aby si Marienka dala STOP! A ak to nedokáže sama, je nutné, aby tú stopku dal Marienke niekto iný. Na to sú priatelia, ktorí sa s ňou porozprávajú a vyvedú ju z kolotoča na pevnú zem, alebo ju pošlú na terapiu. Áno, aj ku mne na EFT :-)
Rozprávaním príbehu – či už dobrého alebo zlého, sa v našom mozgu budujú a upevňujú neuróny a synapsie spojené s týmto príbehom. Najlepšie je znova použiť príklad: Ak by sa naša Marienka začala venovať nejakému cudziemu jazyku, povedzme španielčine a namiesto hovorenia o Jankovi sa zakaždým naučí nové slovíčko, v jej hlave sa vybudujú neuróny naviazané na španielčinu (samozrejme, veľmi jednoducho povedané, ale verím, že chápete, o čo sa snažím). Deň čo deň, možno aj hodinu po hodine a celé mesiace sa Marienka venuje namiesto príbehu o Jankovi španielčine. Zákonite sa po niekoľkých mesiacoch dohovorí španielsky. Bude ohromená, že odrazu rozumie, o čom sa spieva v pesničke, či rozumie, o čo ide v tom romantickom španielskom filme v pôvodnom znení. Úžasné, však! Ibaže – naša Marienka sa nevenuje španielčine, ale spomienkam na udalosti spojené so zradným Jankom. Tak, čo s tým?
Ak by prišla Marienka za mnou na terapiu technikami EFT, postupne by sme prerušovali spojenia s predmetnými udalosťami, eliminovali by sme dôvody, pre ktoré sa drží Janka zubami-nechtami a snažili by sme ju doslova odpojiť od toho všetkého – zosadiť ju z tohto kolotoča na pevnú zem.
Viete, Marienka má totiž Janka doslova „plnú hlavu“ a na jednej strane má strach o „to“ prísť, lebo má pocit, že by sa nemala čoho zachytiť a na druhej strane jej rozprávanie o tom, čo sa jej stalo, spôsobuje akýsi pocit rozkoše – robí jej to dobre, pretože, aj keď jej to v skutočnosti škodí, ona vníma len to, čo je v danej chvíli, keď znova „točí“ o Jankovi – robí jej to v danom momente dobre. Ak by bola ochotná a schopná vidieť aj trošku ďalej, zistila by, že ju to v skutočnosti vyčerpáva a berie jej to radosť a energiu. Ibaže naša Marienka sa zacyklila natoľko, že namiesto toho, aby s tým prestala, nájde si ďalšiu obeť, ktorej znova vyrozpráva svoj „príbeh“ a vsadí na tú chvíľu príjemnosti, než by bola bez nej.
Možno ju z tohto kolotoča vytrhne nový muž, nová láska, aj také zázraky sa dejú – že pod vplyvom čohosi nového Marienka zabudne na staré krivdy. Avšak, na to čakať a spoliehať sa je nerozumné a taktiež je veľká pravdepodobnosť, že si skôr pritiahne k sebe niekoho podobného Jankovi, aby mohla vo svojom „príbehu“ pokračovať.