Čo robiť, ak vám dieťa nechce, alebo nevie povedať, čo ho trápi?

Niekedy rodič alebo pedagóg registruje, že s dieťaťom nie je všetko v poriadku a snaží sa zistiť, čím sa dieťa vo svojej mysli zaoberá, čo ho trápi, ako vníma svet, prečo je odrazu smutné, odmieta jesť a podobne.

Nie vždy sa však dieťa dospelému otvorí, alebo ani nedokáže o sebe hovoriť, možno sa to ešte nenaučilo, alebo sa bojí. Blok môže mať aj iné dôvody, to tu teraz nebudeme rozoberať.

 

Dôležité je, aby sa dieťa zdôverilo a aby mu tak mohli dospelí pomôcť.

Táto rada je skôr pre rodičov, pretože odborní pracovníci sú školení v podobných situáciách.

 

Osvedčený spôsobob je osloviť nie priamo dieťa, ale jeho obľúbenú hračku: macíka, bábiku, plyšového krtka či supermana. Opýtať sa dieťaťa, ako sa má jeho miláčik (nazvať ho menom, ktorým ho dieťa nazýva). Klásť otázkz týkajúce sa akože hračky a baviť sa len o hračke: "Ako sa má tvoj Macík?" a čakať na odpoveď. "Nebolí ho bruško alebo hlavička?", "Vyzerá nejaký smutný." a podobne pokračovať v jemných otázkach. Často sa stáva, že dieťa povie, že Macík sa trápi, lebo sa mu v škole smejú alebo niečo iné, čo sa v skutočnosti deje jemu.

Pri terapii, alebo ak má rodič kurz EFT, môže spolu s dieťaťom macíka preťukať. Deti väčšinou rady spolupracujú. Po chvíli sa často podarí preťukať aj dieťa a otvorene hovoriť o jeho problémoch.

Nemusím pripomínať, že ak ide o niečo veľmi závažné, je potrebné vyhľadať detského odborníka.