Chudoba, nesolventnosť, súrodenecká rivalita

Dlhé roky som pracovala s ľuďmi v núdzi a bez domova. Možno by ste neuverili, že je možné byť medzi nimi šťastný a nájsť svoj cieľ, zmysel, ale tiež – mnohému sa naučiť. Dnes píšem o chudobe, o nesolventnosti o jej príčinách, podobách. Táto téma, ako vlastne všetky, je široká a hlboká a nedá sa vyriešiť jedným článkom, či na jednom mieste poukázať na všetky zákutia. Prejdeme si však aspoň niektoré. Možno vás prekvapia.

 

1. Povedomie chudoby

Začnem niečím netradičným, lebo povedomie chudoby takým je a málokto si to u seba uvedomuje. 

Stáva sa to často u ľudí, ktorí zažili chudobu či nedostatok peňazí a podarilo sa im z toto vymaniť, dokonca sa im dobre darí, ale oni akoby tomu nevedeli či nechceli uveriť a stále sa správajú a cítia, akoby boli nesolventní.

 

 

2. Strach z prosperity.

Môže mať mnoho podôb: strach, že, keď budem bohatý, budú si odo mňa požičiavať, že ma bude brat (alebo niekto) nenávidieť a závidieť mi, že niekto tým naštvem a bude sa mi chcieť pomstiť (toto je časté medzi príbuznými či rivalmi v práci, v manželstve), strach, že s peniazmi bude veľa roboty okolo daní a iných papierovačiek, že prídem o kamarátov, že budem musieť pracovať a prídem o svoj pohodlný spôsob života…

 

3. Strach z úspechu

Ten zvykne byť aj samostatnou príčinou bojkotu svojho osobného úspechu, ale tiež ako príčina chudoby, či finančného strádania.

Pripomína, že príčin môže byť oveľa viac, spomenula som len niektoré. Teraz sa chcem zamerať na neprajnosť v rodine.

Prípad mojej klientky, nazvime ju Simona:

Simona má zložitý vzťah v rodine a zvlášť so starším bratom. Ona netuší, prečo ju jej brat doslova neznáša, ale tvrdí, že je to tak. Mohli by sme preťukať jej pocity, čo sme aj urobili, ale vyplávalo na povrch, že Simona sa brata v kútiku duše, či skôr mysle, bojí. Brat ju v detstve psychicky aj fyzicky týral - bil ju a zastrašoval ju. Jej strach sa prejavuje jej chudobou, živorením, stratou zamestnaní, neúspechom. Aj keď sa jej niečo podarí, vzápätí sa veci pokazia a znova je na tom zle. Po niekoľkých kolách terapie jej prišla myšlienka: „brat by sa naštval, keby sa mi darilo.“ Postupne sme sa dopracovali k tomu, že on na ňu žiarli, lebo je medzi nimi vekový rozdiel a jeho ranilo, keď už nebol v rodine jedináčikom, atď. Asi vieme, o čom to je, nebudem rozpisovať.

V prípade EFT však neriešime pocity a príčiny iných ľudí, riešime svoje vlastné, takže sme Simonu preťukali na:

- strach, že brata naštvem, keď budem úspešná

- strach, že sa mi pomstí, keď budem lepšia ako on

- strach z brata

- ľútosť, že sa brat trápi, že už nie je jedináčikom, pocit viny, že som sa narodila a skazila mu radosť (áno, až do takých absurdností sa môže ľudská myseľ dostať. Všimnime si, že sa u Simony ozývali pocity viny za niečo, čo vôbec nespôsobila. Prezradím, že nakoniec sa tomu všetkému poriadne od srdca smiala :-) )

- hnev na brata, že mi berie radosť a šťastie (tu pripomeniem, že hnev, resp. zlosť, je už aktívny stav, kde sa človek preberá z akejsi letargie. Nesmie však ostať v mysli ani v tele, musí sa dať preč, čo sa nám s EFT aj podarilo.)

V tomto prípade bol výsledok ešte zaujímavejší. Pri preťukávani všetkých Simoniných pocitov prišla na niečo, čo ju samotnú prekvapilo: spomenula si na niečo, čo jej brat ako malému dievčatku vykonal a cítila, že sa naňho za to hnevá. Takže, zrejme jej hnev na brata bol tým vláknom, cez ktoré medzi nimi prúdili choré škodlivé pocity. Samozrejme, nie vždy to tak musí byť. Niekedy deti vyhodnotia nevinnú situáciu ako niečo, čo uprednostnilo súrodenca a nie ich a vlečie sa to s nimi po celý život. Pripomeňme si však, že nie je dôležité, čo sa nám v minulosti stalo, ale to, ako na to reagujeme dnes. Ako dospelí ľudia by sme sa „rán“ z detstva mali zbaviť a možno aj pomocou terapie EFT. Možno práve v nespracovaných zážitkoch je príčina vášho neúspechu v nejakej oblasti.

Simona si napokoj poriadne vydýchla a ako povedala, už vie, čo znamená, keď sa povie, že niekomu spadol kameň zo srdca. Povedala, že jej spadol aj z mysle aj z chrbta :-) Odchádzala plná elánu, sily a radosti. Na brata sa nehnevala, na všetko si samozrejme pamätala, ale už dávne udalosti nad ňou stratili moc. Verím, že postupne na ne celkom zabudne, pretože ich nepotrebuje vo svojej novej a lepšej realite.